Stručná charakteristika | ||
---|---|---|
Osádka | 1 | |
Rok vzletu prototypu | 1974 | |
Rok zavedenia do výzbroje | 1978 | |
Rýchlosť | v prízemnej výške | 1,1 M |
v 12.000 m | 1,3 M | |
min. v prízemnej výške | 205 km/h | |
max. v prízemnej výške | 1.180 km/h | |
max. v 11.000 m | 380 km/h | |
stúpacia max. | 102 m/s | |
Statický dostup | 13.715 m | |
Dolet | max. s PPN | 2.590 km |
taktický s komb. profilom | 850 km | |
Hmotnosť | prázdna | 6.500 kg |
vzletová | 9.450 kg | |
maximálna | 12.000 kg | |
Max. nosnosť | 2.100 kg | |
Dĺžka vzletu | 700 m | |
Dĺžka pristátia | 500 m | |
Max. plošné zaťaženie | 422,23 kg/m2 | |
Rozpätie | 9,60 m | |
Rozpätie (sklopené krídla) | 7,80 m | |
Dĺžka trupu | 14,313 m | |
Výška | 3,86 | |
Plocha krídla | 28,42 m2 |
Desaťročie spoľahlivej služby viacúčelových palubných lietadiel Etendard IV M a Etendard IV P na palubách francúzskych lietadlových lodí R-99 Foch a R-98 Clemenceau položilo začiatkom 70. rokov základy pokračovania vývoja tohto úspešného typového radu. Objednávateľom vývoja a výroby vo vtedajšej firme Avions Marcel Dassault - Breguet Aviation (neskôr Dassault Aviation) bolo francúzske námorné letectvo - Aéronautique Navale (Aéronavale). Výsledkom vývoja bol jednomiestny viacúčelový stroj Super Etendard. Prvý prototyp vzlietol 29. októbra 1974. Nebol postavený ako úplne nový, ale vznikol prekonštruovaním stroja Etendard IV M s číslom 68. Letové skúšky trvali dva roky, pričom na prvom prototype sa skúšala predovšetkým pohonná jednotka SNECMA Atar 8K-50 (s ťahom 49 kN), ktorá mala nahradiť motory Atar 8C (ťah 44 kN). Druhý prototyp, ktorý vzlietol 25. marca 1975, slúžil na skúšky zbraňovo-navigačného systému SAGEM/Kearfott ETNA a neskôr na letové skúšky na palubách lietadlových lodí. Časť letových skúšok sa vykonávala i na lietadle Etendard IV M zapožičanom od francúzskeho námorného letectva, ktoré malo nainštalovanú novovyvinutú sklopnú nábežnú hranu a dvojštrbinové vztlakové klapky. Po úspešnom skončení týchto skúšok dostal modifikované krídlo aj prvý prototyp. Oba prototypy počas letových skúšok nalietali viac ako 1000 hodín pri 910 vzletoch. V novembri 1977 sa rozbehla sériová výroba. Prvý sériový stroj vzlietol 24. novembra 1977 z podnikového letiska v Bordeaux-Mérignac. Vojskové skúšky a skúšky zbraňových systémov sa uskutočnili v roku 1978. Dňa 28. júna 1978 slávnostne zaviedli prvé sériové stroje do operačnej služby v leteckých jednotkách 11F, 14F a 17F na palubách francúzskych lietadlových lodí R-99 Foch (11F a 14F) a R-98 Clemenceau (17F). Ako prvý sa do služby dostal až tretí sériový stroj. Letky 11F a 14F majú aj pozemnú základňu BAN (Base AéroNavale) v Landivisiau-Bihouac a letka 17F v Hyéres. Neskôr sa na Super Etendardy prezbrojili aj letky 12F a 16F.